Ja prežijem... - To všetko kvôli peniazom

„Dobré ráno, Gard Ashlek. Je 12. 3. 3058. Počas vášho spánku sme vstúpili do sektoru DK-14. Tento sektor, nazvaný i Jawwo, je známy predovšetkým planétou Jux. Nachádzajú sa na nej zrúcaniny, pochádzajúce...“ počítačový hlas zmĺkol potom, čo kontrolný panel dostal od Garda kopanec.
Skvelé, keby tu práve nezúrila vojna, pomyslel si pochmúrne. Načo som sa sem vlastne rozhodol ísť? Samozrejme pre peniaze a kvôli Fartovi, prečo ma vždy nahovorí na také hlúposti? Pašovať krištále na stanicu vo vojnovom sektore, som asi vážne blázon.
Kým sa rozprával sám so sebou, jeho loď sa priblížila k vesmírnej stanici DX5.
„Na radare sa objavila stanica. Prajete si pripraviť loď na pristátie?“
„Áno, áno. Vypni hlavný motor, zapni záložný na polovičný výkon,“ prikázal riadiacemu počítaču. Potom si sadne za kontrolný panel a chopí sa riadiacej páky.
„Tu operačné centrum stanice DX5. Prosím, identifikujte sa,“ ozval sa ženský
hlas z vysielačky. Keď Gard zapol holovíziu, objavil sa pred ním hologram pracovníčky stanice.
„Tu osobná loď Garda Ashleka. Identifikačné číslo je 4258893.“
„Pristátie máte povolené, príjemný pobyt,“ zaželala mu žena a prerušila spojenie.

Keď sa loď dotkla zeme, Gard si vydýchol. Polovicu starostí ma za sebou.
„Pane, prosím opustite svoju loď a vyjdite s rukami nad hlavou,“ ozvalo sa z vonku.
To bol štandardný postup vo všetkých sektoroch vo vojnovom stave. Gard si z toho nerobil ťažkú hlavu, do tajných vnútorných vrecká svojho dlhého čierneho kabáta dal krištále, prehrabol si svoje hnedé krátke vlasy a vyšiel von.
„Ospravedlňujeme sa, ale je to naša povinnosť,“ vysvetľoval veliteľ, keď ho prehľadávali. Gard dal úsmevom najavo, že je všetko v poriadku.
Po minúte ho pustili ďalej. Chvíľu mu trvalo, kým sa zorientoval, nakoniec však našiel miesto, ktoré hľadal – jedáleň.
Bola to rozľahlá, no len skromne zariadená miestnosť. Chvíľu stál na dverách, až kým očami nenašiel hľadanú osobu.
Bol to jeden z Warkokov, tento sa volal Xi-maw Faetos.
Samozrejme, bol oblečený vo veľmi kvalitnom bielom, zlatom zdobeným plášti. Z neho mu vykúkala na asi štvrť metrovom krku malá hlava. Modrými očami bez zreničiek behal po jedálni a dlhé chápadlá, vyrastajúce z hlavy mal zložito zapletené.
Gard k nemu podišiel a prisadol si.
„Xi-maw?“ opýtal sa pre istotu.
Warkok prikývol.
„Tovar máte?“ potichu sa spýtal a pozeral sa na kuchára, ktorý práve piekol chutne vyzerajúce mäso.
Gard mu podal malú škatuľu naplnenú krištáľmi. Práve vtedy však okolo prechádzalo päť Juxských vojakov.
„Prepáčte pane... Predávať akýkoľvek tovar bez dozoru príslušného orgánu je momentálne trestné. Ľutujeme, musíte ísť s nami a vy,“ obrátil sa na Xi-mawa. „tiež.“
Mám, čo som chcel, preblesklo Gardovi hlavou. Keď sa postavil, aby nasledoval vojakov, skrsol v ňom posledný pán, ktorý by mu mohol pomôcť.
V rýchlosti nahmatal vo vrecku malý granát, odistil ho a nenápadne pustil na zem. Nespraví veľa škody, dokáže ale upútať pozornosť.
Keď granát vybuchol, stalo sa niekoľko udalostí v rýchlom slede. Stráže sa otočili a Gard toho najbližšie zložil päsťou. Vzal mu laserovú pušku, chytil Xi-mawa a bežal sa skryť za stôl.
„Zbláznil si sa? Utekať pred zatknutím?“ skríkol na Garda Xi-maw.
„Lepšie ako sedieť štyri roky v väzení, nie?“ odsekol mu Gard a hodil do miestnosti ešte niekoľko granátov.
„Vážne poškodenie v sektore 13. Okamžite vypracte priestor. Sektor sa automaticky uzavrie o jednu minútu,“ ozval sa výstražný signál.
„Poď, pohni si!“ Gard vystrelil niekoľko rán z pušky a vrhol sa k najbližšiemu východu z jedálne. A vtedy sa stala veľmi zvláštna vec. Svet sa spomalil a pred ním sa zjavil obraz jedného z vojakov, ktorý vypálil. Strela sa blížila priamo naňho. Gard mal ale dosť času vyhnúť sa jej. Keď ho minula, všetko bolo znovu normálne.
Ležal na zemi, otrasený z toho, čo sa stalo. Xi-maw k nemu pribehol, bolestivo ho schmatol za rameno a vytiahol za zatvárajúce sa dvere.
„Ty si jeden z nich?“ udivene naňho pozrel Xi-maw.
„Jeden z koho?“
„Predsa jeden z Widirov. Vieš, kto sú Widirovia?“
Widirovia... Kto by ich nepoznal, sú to silný bojovníci, ktorí majú pred parlamentom silné slovo. Ale pokiaľ Gard vedel, neboli ničím výnimočný, dokonca nemali žiadne uniformy, žiadne ojedinelé zbrane... slovom nič, čo by ich odlišovalo. Navyše, keby patril k elitným bojovníkom, vedel by o tom niečo.
„Hlúposť,“ okomentoval to nakoniec, no to už ho Xi-maw vyzval, aby ho nasledoval k lodi. Keďže v sektore 13 bol poplach, mali cestu čistú. Netrvalo ani päť minút a dostali sa do hangárov. Gardova loď bola odstavená na kraji, no bola chytená v magnetickom poli stanice.
„Choď k riadiacemu pultu a vypni hlavný magnet. Tadiaľ!“ dodal Xi-maw, keď Gard nemohol nájsť cestu.
Bežal tam pozdĺž okraja hangáru, vyšiel výťahom až k malej miestnosti, kde bol pult a vypol magnetické pole... Vtedy sa znova spomalil svet a on videl troch vojakov bežať po chodbe priamo k nemu. Gard v tej chvíli nerozmýšľal, rozbil sklo a vyskočil z kabíny. Bol asi desať metrov nad zemou, no predsa dopadol bezpečne a zľahka, akoby bol vo vode.
„Xi-maw! Čo to bolo?“ zakričal na Warkoka, no ten mu len naznačil, aby bežal do lode. Keďže z každej strany pribehlo do miestnosti vbehlo päť vojakov, nemal na výber.
Xi-maw už sedel na mieste spolujazdca, keď pribehol ku kontrolnému panelu.
„Prídavné motory na päťdesiat percent!“ štekol Gard smerom k hlavnému počítaču.
„Opustenie stanice počas poplachu je trestné. Prajete si napriek tomu vykonať tento úkon?“ odvetil mu mechanický hlas.
„Áno, hlavne si pohni!“
Hluk, ktorý sa rozniesol po lodi značil, že počítač splnil požiadavku.
„Prajete si zadať cieľ pre auto pilota?“
„Nie, budem riadiť manuálne,“ odvetil Gard. Vojaci boli už pri lodi a pokúsili sa otvoriť dvere... Tie boli ale dobre uzavreté.
Gard sa s loďou vzniesol do vzduchu a o pár sekúnd už vyletúvali zo stanice.
Za nimi sa ale vydali štyri Juxeské stíhače krátkeho doletu typu Atar II/NR.
„Gard, tie stíhače sú nesmierne rýchle, dúfam, že o tom vieš?“ s obavami v hlase sa opýtal Xi-maw.
„Áno, ale tiež majú krátky dolet, na to nezabúdaj ty. A hneď čo zapnem hypermotory, ujdeme im. Takže hypermotory na sto percent!“
„Na hyperpohon nemáte momentálne dosť energie, počkajte na nabitie generátorov,“
„A sme v kaši,“ skonštatoval Gard, urobil s loďou prudký manéver a zniesol sa o niekoľko desiatok metrov nižšie.
Gardovi sa pred očami zjavilo postavenie stíhačov, i to, že začali páliť.
„Xi-maw, vyhlasujem ťa hlavným operátorom zbraní. Presadni si na tú stoličku podo mnou a chop sa laserového dela. Stredne ľahký, päťsto rán za sekundu, typ Goon Repeater. Tomu hovorím sila,“ pochválil sa kapitán lode.
„My nie sme na prehliadke zbraní, pália po nás!“ upozornil ho zdola
Xi-maw. Hneď nato sa mu podarilo zdolať jeden z Atarov.
„Počítač, nájdi najbližší roj asteroidov,“ Gardovi skrsol v hlave plán.
„Najbližší roj asteroidov bol nájdený. Súradnice boli zaslané do hlavného radaru.“
Gard urobil jeden zo zložitejších manévrov a hlavný motor zapol na deväťdesiat percent. Letel priamo k asteroidom.
„Jasné, už rozumiem, pochopil si, že nevyhráme, tak si sa rozhodol zabiť nás!“ odhadol Xi-maw.
„Nie, mám plán. Totiž Atar II je rýchlejší ako moja loď. Vďaka ich dlhým krídlam a odľahčenému kokpitu. To je ale na úkor obratnosti, s tými stíhačmi sa nedajú robiť manévre. Takže keď vojdeme do roja asteroidov, budú musieť vzdať sa prenasledovania, alebo zomrieť,“ vysvetlil Gard, práve, keď sa priblížili k roju.
V rýchlosti tam vleteli a zmizli hneď za prvým z nich. Podľa predpokladu, Atari ich neprenasledovali a stiahli sa.
„Ako som vravel. Museli odísť,“ hrdo skonštatoval Gard a odstavil loď za väčším asteroidom. „Počítač, skontroluj poškodenia lode.“
„Poškodenie je vážnejšie v oblasti vonkajšieho štítu,“ odvetil počítač.
„Skvelé. Kam ťa mám hodiť?“ spýtal sa Gard Xi-mawa a znovu zapol motory.
„No... Vlastne potrebujem ísť na planétu Herd II,“ poprosil Xi-maw a znova si sadol vedľa Garda.
„Herd II? Ale to sa ani nedá nazvať planétou. To je obrovský kameň!“ namietol Gard. Musel tam raz núdzovo pristáť... nemá to ani atmosféru!
„A kde žiješ? Pred tromi rokmi tam boli objavené krištále a okamžite sa začala ťažba... momentálne sa využíva umelá atmosféra a sú tam celkovo tri mestá... Nechápem, že o tom nevieš, hnali sa tam piráti z celého vesmíru... ty nie?“ čudoval sa Xi-maw.
„Nie som pirát, som istar. Ja pirátov lovím... Bol som dosť dlho v inej časti galaxie... No je to na dlhé rozprávanie,“ uzavrel to Gard a radšej sa pohol sa smerom k Herdu II.

||

To všetko kvôli peniazom